História medovníkov

Ako dlho poznal človek med, múku a oheň, taká stará je história výrobkov z medu. Staroveké národy považovali med za stravu bohov, a preto im pri obetných slávnostiach obetovali medové pečivo. V začiatkoch to boli sladké pagáče skromnej akosti a chuti. perníkové cesto je výborným materiálom na formovanie a má aj tú výbornú vlastnosť, že ani surové ani upečené nestráca časom na akosti a chuti, ale naopak, zlepšuje sa. Med má vynikajúce konzervačné vlastnosti, a preto nepodlieha žiadnym biologickým zmenám.

O medovníkoch


prasatko.pngPerníkové cesto možno dlho uchovávať čerstvé, chutné a požívateľné. A práve tieto vlastnosti nabádali formovať z neho tie najrozmanitelnejšie figurálne tvary, zvýrazňovať výjavy vtedajšieho i dávnejšieho spoločenského života. História medovnikárstva siaha do čias starého Ríma. Z Talianska postupovalo cez Nemecko do severnej Európy. Na Slovensku sa ako remeslo objavilo už v XIV. storočí. Medovnikára nazývali „dulciárus“. Neskôr sa medové cesto skvalitňovalo, pridávali sa doň rôzne chuťové a aromatické koreniny. Miesilo sa z ražnej múky a vareného medu – tieto pomenúvali „perníky“. Pri použití surového medu mali názov „medovníky“. Ich pomenovanie sa navzájom prelínalo cez stáročia. Strediskom perníkového remesla na Slovensku, ba i v celom bývalom Uhorsku bola Bratislava, kde bol založený prvý pernikársky cech (1916). V 17. a 18. storočí sa zakladali samostatné cechy aj v ďalších mestách na Slovensku (v Trnava, Modre, Banskej Bystrici, Kremnici, Banskej Štiavnici, Levoči, Bardejove, Košiciach) a postupne v každom meste na Slovensku. V druhej polovici 19. storočia začalo pernikárske remeslo upadať, hlavne pre všeobecný rozvoj cukrárenského remesla, ktorý perníkové pečivo vytláčal. Aby medovnikári ako tak obstáli v konkurenčnom boji, začali používať rôzne náhradky, čím sa znižovala akosť a strácali aj umelecký význam (nalepovali sa rôzne obrázky, zrkadielka, maľovalo sa krikľavými farbami). Perníkové remeslo v prvých desaťročiach 20. storočia zaniklo. Dnešná moderná domácnosť nevenuje dostatočnú pozornosť domácim medovým výrobkom pre nedostatočnú znalosť biologickej hodnoty medu. Výrobky medového pečiva sa sústreďujú len popri iných pečivárskych výrobkoch v niektorých pekárenských podnikoch. Avšak postupne sa dostáva do povedomia cez rôzne kultúrne centrá, kde sa čoraz viac žien začína zaoberať umením pečenia a zdobenia medovníkov. Perník /medovník/ a iné medové pečivo je nielen pochúťkou, ale vzácnou potravinou, lebo je hodnotnejšie než pečivo vyrobené z cukru. Je výživnejšie, ľahšie stráviteľnejšie a trvanlivejšie. Najlepšie ho uskladňujeme v plechových krabiciach v suchých a chladných miestnostiach, tak si perníky uchovávajú dobrú vôňu i chuť, krehkosť i vláčnosť. Perníky a medové pečivo sú zdraviu prospešné aj za výdatným mastným obedom ( obsah glukózy nachádzajúci sa v medovom pečive napomáha zužitkovaniu tukov).
 
  © Medovniky Ľubica  Všetky práva vyhradené                                                                  Developed by ©  KAnet - SoftNet Services
                                                                                                                                      Powered by KENTICO      Mapa stránky